Šlachtitel zemplínskeho králika
Štvrtým slovenským národným plemenom králikov je Zemplínsky králik.
Jeho šlachtiteľom je Ing. Jozef Jonek zo Soli.
O výskumný chov na vyšľachtenie nového plemena požiadal v roku 1982.
Východiskovými plemenami sa stali viedenský modrý a novozélandský červený v recipročnom šľachtení.
Ako spomína sám šľachtiteľ, počas rokov 1982 – 1987 získal 143 vrhov.
Narodilo sa 1046 mláďat, čo je priemerne 7,31 mláďat na vrh. Keďže mláďatá selektoval priebežne ako aj ihneď po narodení, odchoval 776 kusov mláďat /priemerne 5,4 ks na vrh/ a registroval 287 ks /priemerne
2,1 ks na vrh/ napriek širokému rodičovskému základu výskumného chovu 25 ks chovných zvierat.
Postup pri šľachtení bol pomalý. Pri tvorbe 1/64 plemena uplatnil 1.5 Vm – pôvod NDR, 4.1 NČ z Česka, 1.0 REX.Ss, čo je 48% rodičovského základu.
Obe východzie plemena Vm/AABBCCddggHH/ a Nč/AAbbCCDDGGyy/
sa vyznačujú špecifikom svojich farieb. Kombinácia modrej a žltej /bbddgg/ fenotypové sa prejavuje ako madagaskarova s modrými znakmi. Popisom kombinácie týchto farieb v súvislosti s intenzifikačnými faktormi /H,y/ má intenzitu červenej farby v plášti králika. Zemplínsky pastelový s výraznou pastelovou farbou pri spätnom krížení na rodičovské plemeno dáva potomstvo štandardného typu Vm a Nč. Vloha H pôsobí na intenzitu modrej ale aj žltej farby. Vloha y zvýrazňuje ohnivý nádych červenej farby plášťa. Modrožltú farbu králika označujú v západných štátoch názvom Izabela. U nás je označovaná ako korytnačinová. Pod názvom Zemplínsky izabelový vystavil králiky 6 generácie na Národnej výstave mláďat v Leviciach v roku 1987.
Aby nedochádzalo k zámene novej farby s madagaskarovou, nazývanou Izabela, na odporúčanie Ing. Supuku a v spolupráci s profesionálnym maliarom – natieračom p. Vladimírom Strechajom zmenil názov farby na pastelová, nakoľko po porovnaní sfarbenia srsti so vzorkovnicou farieb sa táto najviac približovala.
Pastelové sfarbenie králika má byť intenzívne a rovnomerné po celom povrchu tela. Vyskytujú sa čiastočne namodravé uši, nos, brucho a hlava, spodok chvosta v rôznej intenzite i vzájomnej kombinácii, ale ďalším a sústavným výberom je možné odstraňovať a eliminovať modré extremity úplne. Najpôsobivejšia farba dúhovky oka v spojitosti s farebným dojmom srsti je takmer hnedá. Farba dúhovky oka s prevládajúcim hnedým odtieňom vykazuje súvis s intenzifikačnou vlohou y. Čím ohnivejšia bola farba Nč, tým viacej pigmentu sa objavilo v dúhovke očí pastelových králikov.
Typom by sa mal Ze-pa blížiť plemenu Vm, ktoré je vzorom pre celkovú typovú koncepciu plemena. Optimálna živá hmotnosť je 4,5-5 kg. Slabšou stránkou týchto králikov je kvalita srsti. Pravdepodobne je to dedičstvo po nekvalitnej srsti u prarodičov Nč. Táto srsť je často riedka a málo pružná. Pre skvalitnenie srsti použil šľachtiteľ plemeno REX-Ss. Výrazne sa zlepšila kvalita srsti, a to hlavne u prvých dvoch generácií potomstva. V tejto línii sa vyskytli aj svetlejšie odtiene základnej farby, nakoľko REX-Ss nemá intenzifikačný faktor H.
Uznávanie plemena sa uskutočnilo 22.11.1987 na Celoštátnej výstave zvierat v Nitre.
Názov plemena bol odvodený od lokality vzniku plemena ZEMPLÍNSKY pastelový.
Postupne si toto nové plemeno získavalo svojich priaznivcov, ale k najvýraznejšiemu vzostupu došlo až v rokoch 1990 – 1995. Zaslúžili sa o to chovatelia Miroslav Hrabovský, Mgr.Peter Novák a Ján Piatnička.
Po tomto období však z rôznych dôvodov došlo v chove Zemplínskych pastelových králikov k výraznému útlmu, ktorý sa v plnej miere prejavil na celoštátnej výstave v roku 2000, kde bola vystavená iba jediná kolekcia.
Po tomto úpadku sa na podnet Imricha Adama začal Zemplínsky pastelový králik výrazne regenerovať, a to hlavne medzi členmi Klubu chovateľov králikov národných plemien a rexov. Skupina nadšencov, do ktorej patrili hlavne chovatelia Adam, Piatnička, Sabo, Mikolaj. sa podujala na neľahkú úlohu – záchranu Zemplínskeho pastelového králika. Začali regeneračnými chovmi a vzájomnou výmenou chovného materiálu došli do podoby, akú je dnes možné vidieť na výstavách. Je pravda, že pomalé výsledky mnohých aj odradili. Ale aj tak sa ročne registruje 160 – 180 králikov a registruje sa v líniách, čo pomáha pri orientácii v plemene. Je evidovaných 9 línií – zo spomínanej skupiny napríklad chovateľ Adam vytvoril líniu 29, Sabo 8, Piatnička 10 a Mikolaj 14.
Zvláštnosť a jedinečnosť tohto plemena lákala ďalších chovateľov. Medzi nimi sú hlavne Venceľ, Bidleň, Matišin, Daňo a ďalší.
Najväčší úspech Zemplínsky pastelový králik dosiahol v roku 2006 na výstave Agrokomplex, kde získal ocenenie ZLATÝ KOSÁK. Do súťažnej kolekcie boli zaradené králiky chovateľov Adam, Bidleň, Piatnička, Sabo.
